metamorfované do kriku.
Niekedy sa na ráno tešíme
na prvú kávu.
Okrem slín a bývalých pôžitkov,
zachcelo sa mi po cudzom výkriku.
Všetky bozky utíchli mi
kdesi
v hrdle.
Niekde v strede noci znie
klopanie lebiek
samých o seba.
Ako deň rozlomený
na polovice.
Neverím.
Ale dúfam, že sekunda
ostane sekundou.
