sobota 27. októbra 2012
moje letné dada
V dome s nejednou pivnicou, tečúcou vodou a letom za bránou praská prach.
Za bránou je leto a tvár.
Tvár pokrájaná na neurčitý počet kúskov.
Dotknúť sa gombíkmi na kabátoch v strede ulice so zeleným chodníkom,
roztopiť sa v metafore.
Dievča, ktoré chce ísť v sobotu na jazz
Dokončujem druhý bezčas.
Druhý bezčas už je skoro dokončený.
Prší, tak telefonujem.
Telefón je bez točítka.
Možno preto, že je október 2012.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)